Pamätám si z rozprávania babičky časy, keď na dedine zábavy mimo pôstneho času  boli vo veľkom množstve. Zvlášť tie dožinkové po vykonanej práci niesli v sene zvláštne čaro snúbiacej sa spokojnosti s vykonanou prácou, s úrodou .
Nie zriedka takéto zábavy trvali vraj aj niekoľko dní.
Potom prišlo obdobie dedinských zábav poznačených množstvom vypitej pijatiky, bitiek  a hádok. Zaiste nie na všetkých zábavách, ani celkom určite nie všade. Isté ale je, že ísť  na sobotňajšiu zábavu si vyžadovalo najprv vraj doma poupratovať, vyprať, postarať sa o hydinu, ktorú v tom čase veru všetci na vidieku chovali.
Nebolo jedného jediného domu kdeby nemali :

• Prasiatko
• Kravu
• Sliepky
• Husi

Niekto aj kozy a ovce. O všetko sa bolo potrebné postarať, zaopatriť a až potom ísť na tancovačku.
Ešte v v pondelok sa všade o zábave rozprávalo.
Potom prišlo mŕtve obdobie  po nežnej revolúcii keď dedinské zábavy u nás v našej dedine prestali a ľudia sa uzavreli viac do svojich domov.
Relácia Zem spieva akoby ľuďom vrátila pamäť. Aj u nás v dedine si veru spomenuli, že tu mali vychýrenú muziku a že sa ti  ľudia na zábavách vedeli veru vyzvŕtať
V krčme- kde inde- slovo dalo slovo a pár mladíkov sa pokúsilo tradíciu zábav oživiť. Zašli za starostom, dostali požehnanie.
Nelenili, navštívili miestnych podnikateľov s požiadavkou na finančnú podporu. Z nazbieraných peňazí upravili starý kultúrny dom. Vymaľovali, pozbíjali z miestnej píly doska, urobili stola aj lavice.
Babky pohľadali v komore staré výšivky na ozdobu stien a starí hospodári voľačo zo stodoly- koleso, cepy, alebo hocičo iné.
Boli aj takí, čo vykopali demižón domácej pálenej slivovice a prispeli na obnovu tradície.  Hudobníci z vedľajšej dediny prišli hrať a zábava sa mohla začať. A čo mladé utekalo a čo staré- hoci nevládalo- utekalo na zábavu tiež.
Akcia sa vydarila. Stačilo si spomenúť na tradície.