Keď sankcie škodia tomu kto ich uvalí

Niekedy je lepšie dvakrát merať a raz udeliť sankcie aby sme si nakoniec nepoškodili samy tak ako to bolo v prípade Ruskej Federácie. Po  tom čo prijala Krym po údajne neregulárnych  voľbách o jeho pričlenení späť. Každopádne je to lekcia dejín pre všetky v zmysle ako sa do lesa volá tak sa z lesa ozýva. Lepšie povedané z Moskvy. Pretože myslieť si že uvalením sankcií na najväčšiu krajinu na svete, významného partnera EU pri dovoze ropy a plynu sa zložia na kolená bolo naivné. Čerství syr-jedlo.jpg
 
Po uvalení sankcií totiž Rusko reagovalo doslova okamžite, hoci nie rado. Z počiatku sa to dotklo najme syrov a mliečnych výrobkov z Talianska a Francúzka. Presnejšie zákazom ich dovozu do krajiny a nahradením domácou výrobou. Ako to už v týchto prípadoch býva, úspech nenechal na seba dlho čakať. Po celej krajine začali s podporou štátu vznikať väčšie či menšie spoločnosti a rodinné podniky zamerané práve na toto odvetvie.
 
Skvelým príkladom nám v tomto môže byť Elvira Kovtunová. Tá začala s výrobou syrov pred štyrmi rokmi len tak doma vo svojej kuchyni. Hoci sa jednalo prevažne o výrobu typu pokus omyl, dnes je zo svojím manželom s ktorým sa zoznámila ešte na strednej škole. Skvelým príkladom toho že sa to dá. Len treba chcieť. Dokonca sa stali držiteľmi zlatej ceny na World Chese Awards. Ich tvrdý syr Peshernyi bol ocenený ako najlepší a vyhral.Bochník syru.jpg
 
Mnoho Ruských odberateľov sa na začiatku toho celého kedy sa ešte len domáca produkcia a podpora podnikateľov rozbiehala. Sa sťažovali na nie práve najlepšiu kvalitu produktov. No to sa vzhľadom k vtedajším skúsenostiam a kvalite vyrábaných potravín  sa to dalo čakať. Podľa Ruskej asociácie výrobcov syrov a mlieka a ich produkcia medzi rokmi 2013-2018 zvýšila o tretinu. Bavíme sa tu dokonca o číslo okolo 670 tisíc ton ročnej produkcie výrobkov. Tento úspech nenechal chladných ani samotného prezidenta Putina ktorý ich tiež vyznamenal. A je rád že vo výrobu budú pokračovať. A čo viac plánujú ju rozšíriť.